Predmetom zabezpečovacieho prevodu práva je teda akékoľvek majetkové právo, ktoré je prevoditeľné na inú osobu. Inštitút zabezpečovacieho prevodu práva má veľa spoločných charakteristických čŕt so záložným právom. Rozdiely medzi týmito dvoma inštitútmi spočívajú predovšetkým v oveľa podrobnejšej právnej úprave záložného práva oproti zabezpečovacieho prevodu práva.

Ďalším z rozdielov je skutočnosť, že „záložné právo sa viaže na záloh, ktorým môže byť vec, právo alebo iná majetková hodnota a zabezpečovací prevod sa týka práv k veciam, právu alebo inej majetkovej hodnote.“ Zisťujúc rozdiely medzi záložným právom a zabezpečovacím prevodom práv, odborná verejnosť uvádza, že „Zásadný rozdiel medzi záložným právom a zabezpečovacím prevodom spočíva v tom, že k určitému právu môže vzniknúť iba jeden zabezpečovací prevod práva, kým pokiaľ ide o predmety záložného práva, na tieto môže vzniknúť aj viac záložných práv.“

Podľa § 553 ods. 1 OZ splnenie záväzku možno zabezpečiť dočasným prevodom práva dlžníka alebo tretej osoby v prospech veriteľa (ďalej len „zabezpečovací prevod práva“). Pri zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva sa dočasne prevádza vlastníctvo k prevádzanej veci podľa všeobecných ustanovení o nadobudnutí vlastníctva zmluvou (§ 133). V zmysle ust. § 133 ods. 1 OZ ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Z ust. § 553 ods. 3 OZ vyplýva, že uspokojením zabezpečenej pohľadávky prechádza právo späť na toho, kto ho previedol. Ide o jeden zo spôsobov zániku zabezpečovacieho prevodu práva.

Základným účelom zabezpečovacieho prevodu práva je zabezpečenie pohľadávky veriteľa, resp. zabezpečenie splnenia záväzku dlžníka. Zabezpečovací prevod práva teda plní:

• zabezpečovaciu funkciu, keďže zabezpečuje splnenie záväzku dlžníka v prospech veriteľa;
• uhradzovaciu funkciu, ktorej naplnenie prichádza do úvahy až vtedy, ak pohľadávka veriteľa nie je riadne a včas splnená.

Zabezpečovací prevod práva môže vzniknúť iba na základe zmluvy, pričom z ust. § 553a ods. 1 OZ výslovne vyplýva, že zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzatvoriť písomne.

Zmluva o zabezpečovacom prevode práva musí obsahovať:

• vymedzenie zabezpečeného záväzku
• značenie práva, ktoré sa prevádza v prospech veriteľa
• práva a povinnosti zmluvných strán k prevedenému právu počas trvania zabezpečovacieho
• prevodu práva
• ocenenie prevedeného práva v peniazoch
• spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu práva
• najnižšie podanie v prípade dobrovoľnej dražbe
• označenie dlžníka, ak sa prevádza právo inej osoby ako dlžníka

V prípade, ak je prevádzané právo zapísané v katastri nehnuteľností alebo v inom verejnom registri, veriteľ je povinný oznámiť dočasnosť prevodu práva v katastri nehnuteľností alebo v inom verejnom registri (ust. § 553 ods. 2 OZ).

Z ust. § 553b ods. 1 OZ vyplýva, že až do zániku zabezpečovacieho prevodu práva veriteľ nie je oprávnený prevedené právo previesť ďalej na inú osobu ani ho inak zaťažiť v prospech inej osoby.

V prípade, ak zabezpečovací prevod práva spočíva v prevode vlastníckeho práva k veci a veriteľ je jej držiteľom, je povinný prevedenú vec chrániť pred poškodením, stratou a zničením. Ak je držiteľom veci dlžník, táto povinnosť platí pre neho obdobne (§ 553b ods. 2 OZ).

Viac sa o tejto problematike dočítate v diele Nebytové a bytové priestory, ich správa a prenajímanie.

Zdroj: Verlag Dashöfer, vydavateľstvo, s.r.o.