Uvodná stránka -» - Informačný servis www.eNOVINY.sk Domovská stránka -»
www.dashofer.sk

Daňové a účtovné spravodajstvo 6.9.2011
Zamestnanecké výhody – účtovanie a daňové súvislosti  
Ing: Tatiana Hajniková, Zdroj: Verlag Dashöfer
V dnešnom článku sa venujeme účtovaniu takých účtovných prípadov, ktoré sa bežne v praxi vyskytujú. Každá firma má však svoje špecifiká. Tak môžu nastať aj prípady, s ktorými sa doposiaľ nestretla. Prinášame komplexný pohľad na zamestnanecké výhody...

Naša spoločnosť má podpísanú Kolektívnu zmluvu, v rámci ktorej sú zamestnancom poskytované rôzne benefity, ako podnikové služby a výrobky poskytované s nižšou cenou, používanie služobného motorového vozidla na súkromné účely, zdravotná a rehabilitačná starostlivosť, rekreácie. Ako je potrebné o uvedenom účtovať, ktoré účty použiť? Aký dopad to bude mať na dane?

Účtovné hľadisko

Od postavenia a kvality pracovnej sily v účtovnej jednotke závisí jej konkurencieschopnosť a úspešnosť na trhu. Správna koncepcia podnikovej sociálnej politiky sa odráža práve v starostlivosti o zamestnancov. Túto staroslivosť je možné rozdeliť do troch skupín:

a) Povinná starostlivosť o zamestnancov – určená zákonmi, predpismi a kolektívnymi zmluvami nadpodnikovej úrovne,

b) Zmluvná starostlivosť o zamestnancov – určená kolektívnymi zmluvami na podnikovej úrovni,

c) Dobrovoľná staroslivosť o zamestnancov – daná personálnou politikou zamestnávateľa.

Sociálna politika a zamestnanecké výhody pôsobia na motiváciu zamestnancov nepriamo:

-         Pozitívny vplyv na spokojnosť ľudí,

-         Znižujú fluktuáciu,

-         Podporujú lojalitu voči firme,

-         Udržujú zamestnancov vo firme.

Uplatňovanie iných, ako mzdových stimulov, robí firmu na trhu práce zaujímavou, príťažlivou a dlhodobo schopnou konkurencie.

Medzi zamestnanecké výhody najčastejšie radíme:

-         Podnikové služby alebo výrobky poskytované s nižšou cenou

-         Možnosť používať služobné motorové vozidlo na súkromné účely,

-         Zdravotnú a rehabilitačnú starostlivosť,

-         Zabezpečenie počas zdravotnej neschopnosti, počas tehotenstva, materstva a rodičovstva,

-         Bytovú politika,

-         Športové a kultúrne podujatia, rekreácie,

-         Pôžičky,

-         Dôchodkové pripoistenie,

-         Kapitálové životné poistenie,

-         Možnosť  kvalifikačného rastu,

-         Dopravu do zamestnania a zo zamestnania,

-         Finančnú participácia na výsledkoch podniku formou zamestnaneckých akcií,

-         Starostlivosť o bývalých zamestnancov,

-         Upravený pracovný čas – pružný pracovný čas, predĺžená dovolenka, skrátená pracovná doba,

-         Odmeny pri pracovných a životných jubileách,

-         Predaj prebytočného majetku zamestnancom,

-         Odchodné nad rámec Zákonníka práce,

-         Príspevky pri narodení dieťaťa nad rámec zákona,

-         Príspevky pri úmrtí zamestnanca,

-         Príspevky pri uzatvorení manželstva,

-         a pod.

Z hľadiska účtovného teda môžme vo všeobecnosti konštatovať, že všetky náklady súvisiace s povinnou starostlivosťou o zamestnancov budú nákladmi zákonnými a teda zväčša účtovanými na účet 527-Zákonné sociálne náklady, ale podľa charakteru nákladu je možné použiť aj iný druh nákladového účtu.

Účet 527 je účtom účelovým, na ktorom sa v zmysle §66 Postupov účtovania účtujú náklady vynaložené na vytvorenie pracovných a sociálnych podmienok a na starostlivosť o zdravie zamestnancov.

Všetky náklady vynaložené nad rámec povinnej starostlivosti, budú zväčša účtované na účet 528 – Ostatné sociálne náklady.  Účet 528 je účelovým účtom, na ktorom sa účtujú ostatné sociálne náklady vynaložené v prospech zamestnancov nad rámec zákonných predpisov.

Za účelom prekázateľnosti zákonných sociálnych nákladov a nákladov vynaložených nad rámec je potrebné oba účty sledovať v rámci analytickej evidencie, ktorú je nutné prispôsobiť potrebám posudzovania sociálnych nákladov pre účely dane z príjmov.

Daňové hľadisko

Daňové posúdenie nákladov vzťahujúcich sa k zamestnaneckým výhodám vychádza z podobného princípu ako účtovné posúdenie, t.j. v podstate ak ide o náklady, ktoré vychádzajú priamo zo zákona, hovoríme o daňových výdavkoch, ak posudzujeme náklady, ktoré boli poskytnuté nad limit, hovoríme o nedaňových výdavkoch.

Vzorovú analýzu daných výdavkov nám poskytuje doleuvedená tabuľka.

Daňový a účtovný aspekt pri poskytovaní zamestnaneckých výhod
Účtovný prípad MD / D Daňové hľadisko
Povinná starostlivosť o zamestnancov
1. náklady vynaložené na bezpečnosť a ochraniu zdravia pri práci a na hygienické vybavenie pracovísk, najmä na poskytovanie §19 ods. 2 písm. c) 1.
a) poskytovanie ochranných pracovných prostriedkov 527/331
b) poskytovanie pracovného oblečenia 527/331
c) poskytovanie pracovnej obuvi 527/331
2. náklady na prevádzku vlastných zdravotníckych zariadení a náklady na starostlivosť o zdravie zamestnancov v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi, najmä zák.č. 576/2004 Z.z. O zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej staroslivosti, zák. č. 272/1994 z.z. o ochrane zdravia ľudí, zák. č. 126/2006 Z.z. o verejnom zdravotníctve 527/622 §19 ods. 2 písm. c) 2.
3. náklady na vzdelávanie a rekvalifikáciu zamestnancov podľa §153-155 Zák. Práce a zákona č. 386/1997 Z.z. O ďalšom vzdelávaní, náklady na výchovu a vzdelávanie žiakov v stredných a odborných školách a učilištiach, s ktorými má účtovná jednotka ako zamestnávateľ uzatvorenú pracovnú zmluvu podľa §53 zák. práce na finančné a hmotné zabezpečenie žiakov podľa zák. č. 184/2009 Z.z. o odbornom vzdelávaní a príprave 527,343/321,211 §19 ods. 2 písm. c) 3.
4.  náhrada príjmu a príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytovaná zamestnávateľom svojmu zamestnancovi podľa zák. Č. 462/2003 Z.z. O náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca 527/331,366 daňovo uznané náklady
5. tvorba sociálneho fondu v zmysle zák. Č. 152/1994 Z.z. V znení neskorších predpisov vo výške prídelu podľa §3 ods. 1 písm. a), b) zákona 527/472 daňovo uznané náklady
6. príspevky na stravovanie zamestnancov poskytované za podmienok ustanovených v §152 Zák. Práce v sume najmenej 55% ceny jedla, najviac však na každé  jedlo do sumy 55% stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách. 527/622,343 alebo 527/213,321,343 §19 ods. 2 písm.- c) 5.
Zmluvná starostlivosť o zamestnancov
1. príspevok na stravovanie presahujúci limit ustanovený v §152 Zák. Práce, ak nie je poskytovaný zo sociálneho fondun alebo iných zdrojov vytvorených zo zisku účtovnej jednotky s výnimkou zákonného rezervného fondu a nedeliteľného fondu, ktoré nemožno použiť na tento účel 528/622,343 daňovo neuznaný náklad
2. príspevky na rekreácie, liečebné pobyty a pod., pokiaľ sa neuhrádzajú zo sociálneho fondu 528/333 Na strane zamestnávateľa nejde o daňový výdavok, pokiaľ úhrada nie je realizovaná zo sociálneho fondu, ktorého tvorba je v zákonom stanovenej výške daňovo uznaným výdavkom zamestnávateľa. Na strane zamestnanca pôjde vždy o zdaniteľný príjem. Predmetom dane totiž nie je iba hodnota poskytovaných rekondičných pobytov, rehabilitačných pobytov, koondičných rehabilitácií a preventívnej zdravotnej starostlivosti v prípadoch a za podmienok ustanovených zákonom BOZP. Príjmom oslobodeným od dane z príjmov fyzických osôb sú iba plnenia v podobe použitia rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancovi v podobe náhrady príjmu a príplatku k náhrade príjmu.
3. Náklady na preventívne lekárske prehliadky vykonávané nad rámec zákona 528/333 Na strane zamestnávateľa takto vynaložené náklady nie sú daňovým výdavkom. Na strane zamestnanca ide o nepeňažný zdaniteľný príjem, keďže hodnota preventívnej zdravotnej starostlivosti nie je predmetom dane.
4. športové a kultúrne podujatia, rekreácie 528/333 Zákon o dani z príjmov neumožňuje zahrnúť náklady na obstaranie príslušných športových, rekreačných, kultúrnych zariadení na účely ich poskytnutia svojim zamestnancom za daňový výdavok, pokiaľ nejde o úhradu z prostriedkov sociálneho fondu, ktorého tvorba je daňovo uznanýmm výdavkom. Na strane zamestnanca ide v prípade použitia rekreačného, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom o príjem oslobodený od dane.  Akýkoľvek iný príspevok, je na strane zamestnanca zdaniteľným príjmom podľa §5 ZDP, a to bez ohľadu  na to, či zamestnávateľ realizuje úhradu zo sociálneho či iného fondu, resp. zisku.
5. Dôchodkové pripoistenie 525/336 V zmysle §19 ods. 3 písm. l)  ZDP je možné ako daňový výdavok u zamestnávateľa uplatniť príspevky na DDS, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnancov. Do daňových výdavkov je pritom možné uplatniť sumu príspevkov vo výške 6% zo zúčtovaných miezd a náhrady mzdy zamestnanca. Príspevky zamestnávateľa na DDS zamestnanca sú zdaniteľným príjmom zamestnanca podľa §5 ZDP.
Dobrovoľná staroslivosť o zamestnancov
1. podnikové služby a výrobky poskytované s nižšou cenou - Poskytovanie tovarov, výrobkov a služieb produkovaných podnikom za nižšiu cenu ako je cena obvyklá svojím zamestnancom má priamy vplyv na základ dane z príjmov právnickej osoby, ako aj na uplatňovanie DPH.
a) predaj výrobkov a služieb zamestnancom vo výške ceny dohodnutej medzi zamestnávateľom a zamestnancom 335/601,602,604 Výnos z predaja výrobkov a služieb za nižšiu cenu, ako je cena obvyklá, vstupuje na strane zamestnávateľa do základu dane. Obstarávacia cena je považovaná za daňový výdavok v plnej výške. Na strane zamestnanca kúpa tovaru, výrobkov a služieb za nižšiu cenu ako je cena obvyklá, nemá žiaden dopad na jeho základ dane.
b) bezodplatné poskytnutie tovarov, výrobkov a služieb 543/112,121,132,123,622 V prípade bezodplatného poskytbutia obstarávacia cena tovaru, resp. vlastné náklady na realizáciu výrobkov a služieb na strane zamestnávateľa nie sú daňovým výdavkom. Na strane zamestnanca v prípade bezodplatne poskytnutých tovarov, výrobkov a služieb však ide o príjem, ktorý je predmetom dane, nakoľko ide o dar poskytnutý v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Uvedené vyplýva z §3 ods. 2 písm. a) zákona o dnai z príjmov, v zmysle ktorého dary nie sú predmetom dane, ak nie sú poskytované v súvislosti s výkonom činnosti podľa §5 alebo §6 zákona o dani z príjmov.
b1) daňová povinnosť z bezodplatného plnenia, napr. Poskytnutých nepeňažných darov, osobnej spotreby zamestnancov, reprezentácie - cena plnenia v účtovnej cene -/07x,08x,1xx,62x
b2) povinnosť DPH podľa §8  ods. 3 a §9 ods. 2,3 zák. O DPH -/343
b3) plnenie celkom vrátane DPH 513,543,528,5xx/-
2. poskytnutie pôžičky zamestnancovi, okrem pôžičky poskytnutej zo sociálneho fondu Zamestnávatelia najú v zásade k dispozícii uplatnenie dvoch foriem pôžičiek, a to poskytnutie návratnej bezúrokovej pôžičky, alebo úrokovo zvýhodnenej pôžičky oproti komernčne poskytovaným pôžičkám. Poskytnutie pôžičky na strane zamestnávateľa nemá žiaden dopad na základ dane z príjmov, samozrejme, pokiaľ nejde o pôžičku, z ktorej plynú úroky. Prijatá pôžička na strane zamestnanca nie je v súlade s §3 ods. 2 písm. b) ZDP predmetom dane, a to bez ohľadu na to, či je táto pôžička úročená alebo nie. Zamestnancovi nevzniká žiaden zdaniteľný príjem.
a) ak z pôžičky neplynú úroky 335/211,221
b) ak z pôžičky plynú aj úroky 335/662
3. Používanie služobného motorového vozidla na súkromné účely Zamestnávateľovi vzniká v uvedenom prípade povinnosť vyčíslenia nepeňažného príjmu, ktorý je súčasťou zdaniteľných príjmov zamestnanca. Takéto použitie vozidla má teda daňový dopad nielen na zamestnávateľa, ale aj zamestnanca. Podľa §5 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov je príjmom zamestnanca suma vo výške 1% zo vstupnej ceny vozidla podľa §25 za každý aj začatý kalendárny mesiac poskytnutia motorového vozidla zamestnávateľa. Pre pripočítanie tohto príjmu do zdaniteľných príjmov zamestnanca nie je rozdhodujúce, či vozidlo bolo v skutočnosti používané alebo či bolo použité v príslušnom kalendárnom mesiaci aj na súkromné účely. Podstatné je, že vozidlo bolo zamestnancovi poskytnuté na služobné a súkromné účely. Na strane zamestnávateľa pri poskytnutí vozidla zamestnancovi na služobné a súkromné účely ako daňový výdavok možno uznať všetky výdavky spojené s prevádzkou tohto motorového vozidla (napr. výdavky na opravy, údržbu, poistenie vozidla) a náklady na spotrebované PHM, ktoré súvisia s pracovnými cestami. Výdavky na PHM spotrebované pri využívaní vozidla na súkromné účely si musí zamestnanec uhradiť sám. Ak by ich uplatnil ako výdavok zamestnávateľ, neboli by uňho uznané ako daňové výdavky a  u zamestnanca by tieto výdavky boli súčasťou jeho zdaniteľných príjmov. Keďže automobil je majetkom zamestnávateľa, daňovo uznaným výdavkom sú aj daňové odpisy tohto vozidla.
a) predpis pohľadávky voči zamestnancovi z titulu úhrady PHM spotrebovaných na súkromné účely 335/501
b) úhrada PHM zamestnancom do pokladne 211/335
4. Bytová politika V prípade, ak zamestnávateľ obstará byt pre účely jeho poskytnutia zamestnancovi na dlhodobý prenájom, odpredaj, resp. iba pre prechodné ubytovanie, možno obstarávacie náklady považovať za daňový výdavok, a to prostredníctvom odpisov hmotného majetku. Na strane zamestnanca nevzniká žiaden zdaniteľný príjem. Pokiaľ zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok na kúpu bytu, na strane zamestnávateľa nejde o daňový výdavok a na strane zamestnanca ide o zdaniteľný príjem, napriek tomu, že ide o dar, avšak tento je poskytnutý v súvislosti s výkonom závislej činnosti (§3 ods. 2 písm. a) ZDP).
5. Kapitálové životné poistenie

Príspevky zamestnávateľa na účelové sporenie a životné poistenie jeho zamestnancov nie sú považované za daňové výdavky. Avšak aj tu existuje možnosť poskytovať príspevky na poistenie zamestnancov z prostriedkov sociálneho fondu, ktorého tvorba je daňovo uznaným výdavkom. Na strane zamestnanca sú príspevky zamestnávateľa na účelové sporenie či životné poistenie zdaniteľným príjmom zamestnanca podľa §5 ZDP.



Copyright © 1997-2014 by Dashöfer Holding, Ltd. a Verlag Dashöfer, vydavateľstvo, s.r.o., Železničiarska 13, P.O. BOX 323, 814 99 Bratislava 1,
Tel.: + 421 - 2 - 33005555, Fax: + 421 - 2 - 33005550, E-mail: noviny@dashofer.sk

eNOVINY ISSN 1336-4014